Stále rozmýšľam nad tým, ako začnem písať tento článok. No pre lepšie oboznámenie začnem zrejme úplne od začiatku. Už asi týždeň a pol vopred som začala premýšľať, aký darček dať trénerovi k svadbe a čím by sme ho tak skvelo prekvapili. Stále som mala v pamäti jeho slová, aby sme všetci prišli v doboku. Hneď som preto písala Emovi a Dynovi, či by so mnou nespáchali taký menší plán. Každého na FaceBooku som obťažovala asi 3x denne, čo máme v pláne. Plán bol najskôr prísť už v dobokoch, ale čo to je za prekvapenie?!
Spoločné stretnutie aj s Marekom všetko naplánovalo a Marek nám dal krásnu ,,prednášku" prečo by sa jemu páčilo niečo podobné na svadbe (prečo to on nechcel na svadbe :D). Aj najmenšie pochybovanie o tom, či to je správne bolo vyvrátené a ďalšieho dňa sme sa nevedeli dočkať a so Štibrim sme ešte do polnoci riešili fotky do fotoalbumu. Okolo tretej sme sa stretli všetci pred Billou a nenápadne podaktorí s ruksakmi na chrbte :D. Keď sme sa dostavili pred dóm sv. Martina bolo tam už ľudí habadej. Spoločne sme zaujali miesto na rohu kostola a dorábali posledné prípravy a dostávali pokyny od trénera Mareka. Nevedeli sme sa dočkať našich dobokov a trocha sme sa aj obávali reakcie ostatných, keď nás tak zbadajú. Trvalo len malú chvíľku a dostavila sa nevesta so ženíchom, vtedy sa všetka pozornosť obrátila na autá a iné ste nepočuli len ,,jakáááá je krásna!! Óóóó!" : ) tréner nás zbadal už z diaľky a zamával nám (vtedy všetci zhodili ruksaky nech pôsobia aspoň nenápadným dojmom). Najskôr sme sa pripravovali, že do kostola vstúpime ako poslední, no Peťo nás tam nahnal hneď. Tak sme sa postavili do radu vzad a už len čakali. Nakráčal vysmiaty hrdý ženích, nasledovala krásna Lucka, pri ktorej sa ešte viac rozžiarila miestnosť. Obrad bol asi v polovici, keď sme sa nepozorovane premiestnili (otočil sa celý kostol) do sakristie, čo nám vybavoval Marek. 2minútové prezliekanie sa a vysvetľovania kostolníkovi, že kto sme (,,Vy ste judisti?" ,,Nie taekwondisti. Niečo ako karate." ,,Aha, takže vy ste karatisti?" ) a potichu sme vychádzali druhým vchodom, ktorým nás ujo pustil a neskôr tade vyšli novomanželia. Vonku sme sa zoradili a dostávali pokyny od Mareka. Vylepšili sme pár nedostatkov (Emil sa musel vymeniť so Samom na čele radu, zaradiť sa presne atď) a už len čakali. Pri každom pohybe sme sa hneď utíšili psst pssst a hneď nato smiech. Stresy to boli riadne, srdce niekde v papučkách, puls 150 (ako povedal Štibri) a zrazu začala hudba a dvere sa otvorili. Vtedy sme ostali stáť ako prikovaní a čakali. Videla som Lucku, ktorá nás zbadala a hneď sa otočila na Peťa, ktorý si rukou zakryl oči. V tej chvíli ma napadlo ,,sakra, asi sme to pokašľali!"
farár zmätene pozeral na ľudí v bielom (zrejme sa z diaľky snažil rozoznať, či nie sme zo psychiatrie). Keď vyšli trocha viac von, Marek zavelil povel, my sme sa poklonili a zatlieskali novomanželom. Peťo si utieral oči, Lucka sa usmievala, ostatní si nás fotili. Bol to skvelý pocit. Neviem to opísať slovami, no všetci sme sa zhodli, že úprimnejší pocit ako v tej chvíli sme nezažili. Skrátka tento pocit sa ma drží až do teraz a isto ešte aj dlho bude. Najlepší bol fotograf, ktorý po nás chcel, aby sme mu kopli na fotku :D to sme už len všetci ostali stáť, či to myslí naozaj vážne. Spoločná fotka, poklona a potlesk. Následne sme sa postavili na koniec radu dlhých gratulácií a čakali. Keď tréner pozrel na mňa so slovami ,,za toto môžeš ty?" som skoro lietala radosťou :D Lucka plná elánu a energie ako vždy nám všetkým krásne poďakovali a potom sa všetci vytratili na hostinu. Ja, Emil, Dyno, Martin a Korhel sme išli ešte o 10 na hostinu, kde nás tréner privítal so slovami ,,to.. čo ste urobili tam vonku.. bolo hrozné!!!! To bolo tak skvelé..!!!" vtedy som zažila svoju prvú 5minútovú zástavu srdca. Lucka nás hneď privítala s gestom ,,kto má dobrú náladu ruky hore!" a následne to tam Lucka, Peťo a Marek parádne roztočili. : ) Lucka ukázala aká je mega tanečnícka, Marek podľa mňa navštevuje aj školu latinoamerických tancov a Peťo vie robiť naozaj mega show. Spoločne s hosťami urobili fakt úžasný večer plný zábavy a vďaka nim sme si ho skvelo užili. Lucka dokázala, že nie je len krásna nevesta ale aj v kroji je bohovská a čepčenie mi vôbec nepripadalo ako staromódny zvyk, ale niečo, čo neviem proste teraz nájsť slová. Ale bolo to fakt pekné a skvelo to zapadalo na tú slávnosť ;). Tréner musel o svoju nevestu doslova bojovať, pretože niekoľko ľudí, tvoriacich kruh Lucku naozaj pevne bránilo. Samozrejme tréner vyhral, s plačom vykríkol, akú má krásnu ženu a tancovalo sa ďalej. O štvrť na 4 sme to zabalili už my a po fakt brutálnych trénerových slovách o našom tíme sme odkráčali domov. Neviem, či som zhrnula naozaj všetko, v komentoch to ešte bude isto spomenuté ak som niečo zabudla. Skrátka.. bola to naozaj veľmi krásna svadba, nádherný zážitok a nikdy na tie pocity nezabudnem. Chcem sa za nás všetkých, čo sme tam boli, poďakovať, že sme sa mohli zúčastniť. Bolo to naozaj úžasné a som fakt rada, že tak skvelí dvaja ľudia sa našli. Prajem ešte veľa veľááááááá šťastných spoločne prežitých rokov a toľko lásky, koľko ste cítili práve v deň vašej svadby. : )
farár zmätene pozeral na ľudí v bielom (zrejme sa z diaľky snažil rozoznať, či nie sme zo psychiatrie). Keď vyšli trocha viac von, Marek zavelil povel, my sme sa poklonili a zatlieskali novomanželom. Peťo si utieral oči, Lucka sa usmievala, ostatní si nás fotili. Bol to skvelý pocit. Neviem to opísať slovami, no všetci sme sa zhodli, že úprimnejší pocit ako v tej chvíli sme nezažili. Skrátka tento pocit sa ma drží až do teraz a isto ešte aj dlho bude. Najlepší bol fotograf, ktorý po nás chcel, aby sme mu kopli na fotku :D to sme už len všetci ostali stáť, či to myslí naozaj vážne. Spoločná fotka, poklona a potlesk. Následne sme sa postavili na koniec radu dlhých gratulácií a čakali. Keď tréner pozrel na mňa so slovami ,,za toto môžeš ty?" som skoro lietala radosťou :D Lucka plná elánu a energie ako vždy nám všetkým krásne poďakovali a potom sa všetci vytratili na hostinu. Ja, Emil, Dyno, Martin a Korhel sme išli ešte o 10 na hostinu, kde nás tréner privítal so slovami ,,to.. čo ste urobili tam vonku.. bolo hrozné!!!! To bolo tak skvelé..!!!" vtedy som zažila svoju prvú 5minútovú zástavu srdca. Lucka nás hneď privítala s gestom ,,kto má dobrú náladu ruky hore!" a následne to tam Lucka, Peťo a Marek parádne roztočili. : ) Lucka ukázala aká je mega tanečnícka, Marek podľa mňa navštevuje aj školu latinoamerických tancov a Peťo vie robiť naozaj mega show. Spoločne s hosťami urobili fakt úžasný večer plný zábavy a vďaka nim sme si ho skvelo užili. Lucka dokázala, že nie je len krásna nevesta ale aj v kroji je bohovská a čepčenie mi vôbec nepripadalo ako staromódny zvyk, ale niečo, čo neviem proste teraz nájsť slová. Ale bolo to fakt pekné a skvelo to zapadalo na tú slávnosť ;). Tréner musel o svoju nevestu doslova bojovať, pretože niekoľko ľudí, tvoriacich kruh Lucku naozaj pevne bránilo. Samozrejme tréner vyhral, s plačom vykríkol, akú má krásnu ženu a tancovalo sa ďalej. O štvrť na 4 sme to zabalili už my a po fakt brutálnych trénerových slovách o našom tíme sme odkráčali domov. Neviem, či som zhrnula naozaj všetko, v komentoch to ešte bude isto spomenuté ak som niečo zabudla. Skrátka.. bola to naozaj veľmi krásna svadba, nádherný zážitok a nikdy na tie pocity nezabudnem. Chcem sa za nás všetkých, čo sme tam boli, poďakovať, že sme sa mohli zúčastniť. Bolo to naozaj úžasné a som fakt rada, že tak skvelí dvaja ľudia sa našli. Prajem ešte veľa veľááááááá šťastných spoločne prežitých rokov a toľko lásky, koľko ste cítili práve v deň vašej svadby. : )
Kat!ka
(spolupáchatelia: Marek Mikos, Emil Babiak, Tomáš Puk, Tomáš Štibraný, Martin Černák, Michal Kotvas, Samo Penxa, Michal Posztos, David Grňo, Adam Kamenický, Forest, moja mamina, Mišova mamina Zuzka a ostaní. Z menších Lukáško a Maťko.)
zenich | 23. srpna 2010 v 17:45 | 
Gratulujem a želám novomanželom , aby ich manželstvo bolo také šťastné ako ich svadba
ps: je mi luto, ze som sa nezucastnil :/