V nedeľu 23.8 sme sa spoločne stretli pred Billou, aby sme chaoticky vyšli na cestu do Skalice. A cesta teda chaotická bola, už len kým sme si všetci zložili hordy tašiek do áut a na mieste kým sme sa rozliezli do izieb. Ráno sa začalo o pol ôsmej behaním (tí kriplavejší len sedeli a rozťahovali seba sa) a nasledovala rozcvička, kde nás tréner zoznámil so svojou novou ,,kamarátkou" Píšťalkou, ktorej sme sa snažili všetci zbaviť. Myslím, že nemusím vymenovať všetky dni rad radom ako šli. Stačí keď spomeniem napríklad ,,Hod blatom", ,,Vozenie sa po lane" a podobne. Asi najväčší úspech mal nočný pochod, kde podaktorí (ehm, ehm) predviedli svoje hlasivky v nadzvukovej sile a rodičia ukázali, ako vedia nahnať strach ;). Na cestu sme dostali len čajové sviečky a výstrahu, že nám uniesli trénera, čo Emil samozrejme musel komentovať (a dostal klikovať, ha-ha!).
Lukášov dedko sa predviedol v roli ,,Chrčiaceho maníka", uja Lacka sme začuli v lese ako sa nám snažil nahnať strach zvukovými efektmi, Maťkov ocino na nás blikal ako malé strašidlo z Černobyľu, ale aj si s nami milo pokecal ;) a Kubovho ocina sme našli v priekope zavýjať. Nakoniec nás ešte ja vlastný tréner skoro prizabil kamienkami, ale stálo to všetko zato. nočné stráženie tatami malo myslím najväčší úspech, keďže v prvý deň vznikla takmer bitka, kto bude ako prvý na stráži. Samozrejme že sme vytrvali do konca a aj cez prekazený úspech schovať nejaké tatami (malý Maťko je skrátka všímavý a zaslúži si pochvalu ;)) sa niekto nevzdával a v posledný deň schoval jednu kocku pod Samovu posteľ, čo sa riešilo až do odchodu. Ach jaj. Trénovanie v bazéne malo tiež svoje.. ehm, čaro :D hlavne keď sme mali celý bazén len pre seba :P
Ako samostatnú kapitolu musím spomenúť tú píšťalku! Asi každý je teraz určitým spôsobom postihnutý, že keď počuje dve zapískania, hodí sa o zem a spraví 5 klikov. Presne tak, ako sa to odohrávalo v bufete, na kúpalisku, v lese, na ceste do lesa, na túre, počas tréningov a počas jedenia. Jeden odvážny človek (Majo :D) sa síce pokúšal nás otravného predmetu zbaviť (očakávam že tu nájdem komentár od trénera, že píšťalka pribudne aj na tréningoch), ale nevydalo a miesto toho sme sa troška báli trestu. Trest nastal až keď Majo zapískal 2x a všetci čo ho počuli sa šľahli o zem a klikovali, začo dostal tréner ,,hysák" a Majo trest.. :P
Chcela by som sa poďakovať všetkým deckám, čo sa RYONG CAMPu zúčastnili, rodičom, ktorí nám pomáhali, trénerovi, že s nami vydržal všetky tie dni bez veľkej psychickej ujmy, a ako dodatok by som chcela poďakovať Maťkovmu ocinovi a Hubertovi, že sa tam o nás príkladne starali a vždy keď sa vyskytla len odrenina,
boli pri nás : ). Zato véééľke ĎAKUJEM!
boli pri nás : ). Zato véééľke ĎAKUJEM!
Viem, že tu nie je vypísané všetko, ale to by bol zase maximálne dlhý článok. To najdôležitejšie tu hádam je a kľudne môžete prispieť do komentárov aj vy, my sa nenahneváme. ;)
Kat!ka
Kat!ka | 2. září 2009 v 22:46 | 
Katika, cakal som poriadny clanok, no nejak si to odflakla, snad preto, ze este stale ste unaveni z campu - pisk,pisk na teba!
Gratulujem vsetkym co to absolvovali, bol to najlepsi camp, aky som kedy zazil a bolo mi radostou cvicit a ,,tryznit" Vas.
chybal nam len Marek, ale verim, ze dasli krat nas bude este viac a pridaju sa aj staronovi clenovia a dalsi....
Dakujem este raz za pomoc tatkom a Hubertovi!